Je teda čo oslavovať, hlavne ak tento, v poradí už pätnásty album bol nahraný doteraz najtrvácnejšou zostavou v histórii Helloween. Berúc do úvahy jedinečnosť a svojskosť hlavných principálov je teda jasné, že páni muzikanti si k sebe našli cestu, sú dostatočne tolerantní alebo minimálne sú tak dobrí biznismeni, aby nemenili doteraz víťaznú zostavu.
Výnimočnosť Helloween tkvie aj v tom, že samotná hudba nie je tvorená výhradne len jedným či dvoma členmi. Výsledný playlist je tak v podstate mix momentálneho stavu mysle, nálad a osobitosti rukopisov jednotlivých hudobníkov, z ktorých prispieva každý okrem bubeníka Dani Löble. Marcus Grosskopf (basová gitara) tak v retrospekte minulých albumov je žolíkom, ktorému sa darilo prísť stále s najsilnejšou skladbou. Andi Deris (vokál) súka z rukáva priame vypalovačky jemne infikované hard rockom. Michael Weikath (gitara) priame dvojkopákové speed jazdy, či prípadne happy metal ala Weiki. Sasha Gerstner (gitara) je ťažší oriešok, evidentne Helloween je pre neho len zamestnanie hoci jeho skladby zakaždým ozvláštnia album, samozrejme ak sa nejedná o baladu.
My God-Given Right je albumom, ktorý sa nehrá na viac, než v skutočnosti je, neprekvapuje, neovalí priehršťou nových postupov. Nejde ani o žiaden "back to the roots" album, keďže My God-Given Right sa drží osvedčeného zvuku, ktorý kapela užíva už od Gambling With The Devil (2007). Len si predstavte partiu ostrieľaných borcov, sediacich v plážových stoličkách na Tenerife popíjajúc chladené nápoje a baviac sa tvorením hudby. A prečo? Pretože títo páni na to majú nárok (god given right).
Album v je porovnaní so svojimi predchodcami melodickejší a vzdušnejší. Potvrdzuje to úvodná polovica skladieb albumu, Heroes skladba vystavaná na gitarovom riffe s príjemným refrénom, ultra melodická Battle's Won, ktorá zosobňuje typický Helloween s dvojkopákovým rýchlikom naprieč "happy" melodickej linke s uháňajúcimi gitarami. Derisov hattrick My God-Given Right, Stay Crazy a najmä Lost in America kombinuje metalovú priamosť, hard-rockovú chytľavosť. Práve posledne spomenutá upúta hravosťou, jednoznačný koncertný hit. Russian Roulé je skladbou odlišnou oproti tým predchádzajúcim, čo je dané ústredným riffom a zároveň je aj vokálne tvrdšou.
Andi Deris sa na albume uviedol aj dvojicou hutnejších položiek The Swing Of A Fallen World a You, Still Of War, ktoré pôsobia tak v kontraste optimistického vyznenia albumu. Avšak ponúkajú kvalitný nástojčívý vokál a gitarový um, všetko to súvisiace s témami textov. Like Everybody Else je baladou z pera Sashu Gerstnera, nič špeciálne, zvyknete si na ňu.
Najsilnejšia pasáž albumu - Creatures In Heaven, skladba ktorá sa cez riff rozvinie do speedového rýchlika so silným refrénom, opäť z pera Michaela Weikatha. Living On The Edge je jedinou skladbou od Marcusa Grosskopfa, zareže sa pod kožu "carry on" refrénom a ostane dlho v hlave. Claws s trilkujúcimi gitarami je cez vyznenie Andiho vokálu najagresívnejšou skladbou, zjemnenou v bridge, pritvrdenou v refréne s ukážkovými sólami.
Pilierom každej skladby je nosná melodické linka, ktorá je znásobená i melodickými gitarovými sólami. Skladby sú doplnené klávesovými motívmi, ktoré nevyčnievajú nad ostatné nástroje ale kompozične ich utužujú ako celok, pozorne počúvajte You, Still Of War. V kontexte posledných Helloween albumov je tento priamejší, viac stavaný na jednoduchosti a väčšej prístupnosti ako jeho predchodcovia 7 Sinners, či Straight Out Of Hell.