Partia okolo aktuálne jediného pôvodného člena Lonewolf - Jensa Börnera sa zdá prekypuje nadbytkom nápadov, pretože aktuálny album Cult of Steel (2014) je už tretím počinom v priebehu troch rokov. Narozdiel však od predchádzajúceho albumu The Fourth and Final Horseman (2013) kapela znie sviežo, uvoľnenejšie a každá z prítomných skladieb prekypuje nadbytkom energie a ako celok album pôsobí zomknutejšie.
Samotný frontman sa netají svojou obľubou v Running Wild a je to v doterajšej tvorbe Lonewolf aj cítiť, výnimkou nie je ani Cult Of Steel. Vokálna podobnosť s Rolfom Kasparkom, v istých polohách, ešte umocňuje tento pocit.
Album je hnaný vpred nekompromisnými bicími, pridávajú na dravosti, málokedy v rámci skladby dochádza k zmene tempa či nálad, jednoducho sa ide naplno od začiatku do konca, bez zbytočného komplikovania. Jednotlivé skladby naberajú na sile aj vďaka gitarám, ktoré nielenže držia tempo s bicími, ale neustále trilkujú a vrstvia sa, striedajú motívy a mnohokrát prinášajú krásne melódie.
Poctivý true heavy/power metal, každá skladba založená na refréne ručiacim chrapľavým vokálom to je aktuálny Lonewolf. Nesnaží sa predať sám seba originalitou, posúvaním, či objavovaním nového. Jednoducho zatočí krkom tým, ktorým ide o emócie, dávku hudby robenej úprimne a bez kalkulu.