Accept - Blind Rage (2014)

Autor: Ján Magdoško | 20.10.2014 o 21:27 | Karma článku: 2,06 | Prečítané:  426x

Táto nemecká heavy metalová legenda to so svojim návratom myslí skutočne vážne, využívajúc znovu objavený zdroj inšpirácií nám to dokazuje aj svojim aktuálnym počinom Blind Rage. Albumom, ktorý je už v poradí tretím nahratým v, zdá sa, víťaznej zostave. Tak prečo robiť zmeny a nevyužiť potenciál značky, ktorá momentálne úplne zaslúžene vypredáva svoje koncerty.

Na rozdiel od Blood of the Nations (2010) je aktuálne dielo viac učesané, nie je tak surové a agresívne. Nepôsobí však ani prvo-plánovane, či nahrané z nutnosti plniť záväzky a termíny ako Stalingrad (2012). 

Úvodná Stampede, sa rúti ako "encierro" v Pamplóne, vínúce sa gitarovými serpentínami Wolfa Hofmanna, valcujúc pred sebou všetko hlasom Marka Tornilla. Aktuálny Accept vsádza na emócie a obaľuje svoje riffy príbehmi skrytými v každej piesni. Tak ako aj Dying Breed, nesúca vlajku metalu a pripomínajúca kto sú naši hrdinovia, sľubujúca oddanosť. Hymna s kovovým refrénom a nezlomným chorálom. Štylizácia Markovho hlasu do prejavu Lemmyho Kilmistra pridáva na celkovom vyznaní piesne. Smutná reminiscencia vo Fall of the Empire na nepoučiteľnosť ľudstva a náchylnosť pre vlastnú skazu, postavená na silnom choráli pretkanom vokálom ľútosti činov minulých. Wanna Be Free nás ženie rúcať barikády ľahkosťou refrénu a sólom podčiarkujúcim náladu piesne.

200 Years, Trail of Tear, či Bloodbath Mastermind prezentujú rýchlejšiu stránku albumu s pomyselným vrcholom vo Final Journey, ktorá je doplnená o klasickú inštrumentálnu gitarovú pasáž.

Album prezentuje silu Accept hlavne v rozprávaní stredne tempových príbehov, zbytočne sa neženie a neutápa sa v rýchlosti tak kde netreba. To umožňuje aj vokálny prejav Marka Tornilla, ktorý tlačí na pílu, po vzore svojho predchodcu. Nie sú mu však cudzie ani melodické pasáže v Dark Side of My Heart alebo From the Ashes We Rise, kde vystrieda viaceré polohy hlasu a dá vyniknúť potrebnej atmosfére.

Blind Rage je dôkazom, že heavy metal sa dá hrať bez okázalých klišé a čo je hlavné aj s riadnou dávkou emócii. Wolf Hofmann je, zdá sa, nevyčerpateľným zdrojom gitarových riffov, sól a nápadov. Mark Tornillo dokáže vniesť do tých pár riadkov textu riadne emócie, tak dôležité a nevyhnutné pre tento žáner.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?